Moja cesta, moje hranice

01.10.2021

Často dostávam otázky: "Ako dať dieťatko čo najlepšie odgrgnúť? Je dobre mu dať dudlík alebo nie? Ako má spať? U mňa v posteli alebo v postielke? Má spať zavinuté alebo voľne? Má byť v nosiči alebo je lepšie kočíkovať? Hlavou vám plávajú myšlienky, aby ste niečo nepodcenili, nepokazili. Možno netúžite byť dokonalými mamami, ale nechcete niečo zanedbať.
Príklad, je dudlík dobrý alebo zlý? Ak si dám do hlavy, že je iba zlý (nakoľko nás spoločnosť tlačí do tejto myšlienky) a rozhodnem sa, že ho bábätku nikdy nedám, určujem si svoju hranicu. Príde však dieťatko, ktoré ma svojou potrebou prehovorí, a vidím, že je pokojnejšie a pomáha nám obom. Avšak, už som si predtým, než som ho spoznala sama v sebe vsugerovala, že dudlík je to najväčšie zlo a prichádzajú pocity zlyhania.
Možno sa zamýšľame príliž priskoro. To, čo je dobré pre jedno dieťatko, nemusí byť pre druhé. To, čo vám vrelo odporúča vaša kamarátka, švagriná, mama, svokra, odborník, nemusí sadnúť ako vám, tak dieťatku.
Upíname sa na predstavy a potom, keď je niečo inak, cítime zlyhanie. A úplne zbytočne.
Pozrite sa mojimi očami na svoje dieťatko. Je to osobnosť. Ukáže Vám cestu, len mu naslúchajte. Skúšajte. Prispôsobte sa plne jeho potrebám a ono sa neskôr prispôsobí vám.
Miluje vás bezhraničnou láskou a dôveruje vám tak, ako nikto nikdy predtým. Láskavý dotyk, pokojný hlas a dôvera vo svoj pocit, je ten najlepší základ pre tú najdokonalejšiu mamu.
A verte, dieťatko vás nemá s kým porovnávať, nemá na vás nároky, ste pre neho dokonalou.
Počkajte na to, kým sa narodí ♡ buďte bez očakávaní a hraníc pre seba a dieťatko. Spoznajte ho, pozorujte, nájdete všetky odpovede na svoje otázky a milión krát múdrejšie ako od toho najskúsenejšieho človeka.
Dôverujte si. Je jeden krásny citát, a riadim sa ním aj ja vo svojom živote: " To som ešte nikdy nerobila, určite mi to pôjde".