Zmena prístupu k rodičkám

Ak je práca vašou vášňou, poslaním a naplnením, je to cítiť. Ak je iba spôsob zárobku, cítiť to rovnako.

Viem, byť zdravotníkom so sebou nesie veľa zodpovednosti a málo ohodnotenia. Robíte svoju prácu naplno a s láskou, no zarábate rovnako alebo dokonca menej ako vaša kolegyňa, ktorá je na pacientku oprsklá a robí si "len" svoju prácu. Dokonca neporovnateľne menej ako ktokoľvek bez zodpovednosti za ľudský život.

V rámci svojej práce si toho vypočujem naozaj veľa. A mrzí ma to. Najmä preto, že som bola kolegyňou, zároveň rodičkou, šestonedieľkou. Vyskúšala som si obe strany.

Po náročnom a traumatickom pôrode vám odporučia nehýbať sa, oddýchnuť si, no príde sestrička s bábätkom a povie vám: "vy sa nechcete starať o svoje bábätko? Dobre..." a otočí sa s tresknutím dverí. Verte, že si to mamička nenesie v sebe hodinu, ale roky dokonca do ďaľšieho tehotenstva a života ako takého. Vždy, keď si na to spomenie zovrie sa jej hrdlo a naspäť sú pocity "som zlá matka".

Naposledy som od mamičky počula: "ak toto budete robiť ešte 4 dni, zomrie vám." Pri počúvaní som mala zimomriavky celú dobu. Mamička bola po zvyšok šestonedelia v nemocnici biela ako stena. Sestričky sa jej boli pýtať, či jej je zle. Keď im povedala, čo sa stalo, na druhý deň sa jej bola ospravedlniť.

Chovajme sa prosím k ženám tak, akoby ste sa chovali ku svojej dcére. Predstavte si ju, túžiacu po objatí, pochopení a povzbudení. Predstavte si ju vydesenú a roztrasenú, z týchto slov. Predstavte si jej vieru v seba, rodičovské schopnosti, jej víziu ďaľšej budúcnosti s bábätkom.

Vieme toho dokázať veľa. Pochopením, povzbudením. "Všetko pôjde, chce to čas. Učíte sa to.

Chápem váš zdravotný stav, bábätku dáme pár kvapiek kolostra, a potom keď prídeme nabudúce, budete sa už cítiť lepšie."

Som jedna z vás, viem že je ťažké robiť s ľuďmi a navyše tak rozladenými po pôrode.

Ona je len jedna z milióna, o ktorú sa staráte. No bude na vás spomínať navždy. A je len na nás, ako... ♡